Nemám sa vzdať samej seba. Toho, čím chcem byť. Nemusím pred ním hrať nejakú cudziu rolu. Ale je to len on a zopár ďalších ľudí. Som iná, nie klamlivá, nie falošná. Chvíľku odosobnená, neslobodná, hoci pre mňa je sloboda vo vnútri. Našla som svoju osobnosť už dávno, nestotožnila som sa s ňou stopercentne. Hádať sa, mám subjektívny názor na takmer všetko. Zvykla som si, že som výnimočná, hoci nie vždy len pozitívne. Nie som emancipovaná, chcem sa starať o svojho manžela a detičky a tvoriť im šťastný domov so všetkými 4 rohmi. Energiu čerpať z voňaviek, z pomalých pesničiek, z bublinkových kúpeľov a malých olejových dúh.
Pomarančový džús a grepfruitova vôňa ma obklopujú. Rozpustím si celaskon do slnečnicového pohára, nechce sa mi umývať ten so žltým nosom. Leňošiť doma, som chorá. Nakazila som sa starostlivosťou pri špenátovej polievke. Som závislá na pesničke, som dôležitá pre niekoho. Viem o tom a páči sa mi to. Načo sa zaľubovať do osudu, keď mu aj tak neverím.
Konečne sme našli ten les. Nie celkom skutočný, počujem hluk, ale moje srdce ho aj tak prehlušuje. Netuší čo chce, je zmätené z premenlivosti a z neočakávanej vernosti. Zabáva sa samo na sebe, chichotanie sklamania. Nepokoj posledných okamihov premieta sa do nálad. Snežienky na najkrajšom mieste sú zázrakom, ktorý mi nikto nepokazí. Nehnevám sa, ale vraj je to zlaté.
Zasa som sama sebou. Prešli ma niektoré ošiale. Vyprchali v tabletkovej chuti alebo len tak z ničoho nič. Som zvedavá, čo príde po stretnutiach. Mám z nich trochu strach, ale malé výzvy sú pre mňa. Ofina mi nepadá do očí a dnes som mala celý deň v hlase taký „drajv". Kochám sa tým pekným mužom v telke skoro ako dnes na omši. A...to bol takmer celý náš večerný rozhovor.